NEWSLETTER

 k zákonu č. 63/2018 Z.z., ktorým sa s účinnosťou k 01.05.2018 novelizuje Zákonník práce

Úvod

V záujme ochrany a zabezpečenia dôstojných pracovných podmienok spĺňajúcich európske štandardy a s prihliadnutím na pozitívne makroekonomické ukazovatele Slovenskej republiky, Národná rada SR dňa 14.02.2018 schválila Novelu ZP, ktorá sa týka najmä:

1. dočasného výkonu práce v SR zamestnancov zamestnávateľov z nečlenských štátov EÚ,
2. mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok,
3. mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu,
4. mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu,
5. mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu,
6. zavedenia možnosti vyplatenia tzv. trinástych a štrnástych platov,

7. iných práv a povinností zamestnancov a zamestnávateľov.

Novela ZP nadobúda účinnosť dňa 01.05.2018, pričom účinnosť niektorých ustanovení týkajúcich sa výšky mzdových zvýhodnení je v zmysle prechodných ustanovení (§ 252m Zákonníka práce) upravená zvlášť pre obdobie od 01.05.2018 do 30.04.2019, a následne zvlášť pre obdobie od 01.05.2019.

1. Vyslanie zamestnanca na výkon prác v SR z tretieho štátu

Novela ZP do Zákonníka práce zavádza nové ustanovenie § 5 ods. 15, podľa ktorého sa pravidlá, ktoré platia pri výkone práce v SR vyslanými zamestnancami zamestnávateľov sídliacich v členských štátoch EÚ, majú vzťahovať aj na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov zamestnávateľa usadeného mimo iného členského štátu EÚ počas ich dočasného výkonu práce pri poskytovaní služieb na území SR.

Od 01.05.2018 sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vyslaných na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia štátu, ktorý nie je členom EÚ na územie SR budú rovnako vzťahovať nasledovné ustanovenia Zákonníka práce:

1. § 5 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého sa pracovnoprávne vzťahy týchto zamestnancov budú spravovať ustanoveniami Zákonníka práce, osobitnými predpismi alebo príslušnou kolektívnou zmluvou, ktoré upravujú

• dĺžku pracovného času a odpočinok,
• dĺžku dovolenky,
• minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,
• bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
• pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky,
• rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie,
• pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania (§ 5 ods. 2 ZP),

1. § 5 ods. 3 Zákonníka práce o možnosti uplatňovať zásady a podmienky zamestnávania výhodnejších pre zamestnancov, pričom túto výhodnosť bude potrebné pri každom pracovnoprávnom nároku posudzovať samostatne (§ 5 ods. 3 ZP),
2. § 5 ods. 5 a 6 Zákonníka práce, ktoré pojednávajú o výklade jednotlivých pojmov pri vyslaní zamestnancov,
3. § 5 ods. 8 Zákonníka práce umožňujúce vyslanému hosťujúcemu zamestnancovi domáhať sa právnej ochrany v prípade, ak sa domnieva, že jeho práva a právom chránené záujmy boli dotknuté,

4. § 5 ods. 9 a 10 Zákonníka práce stanovujúce povinnosť osoby, ktorej sú prostredníctvom vyslaného zamestnanca poskytované služby (tzv. dodávateľ služby) uhradiť vyslanému zamestnancovi mzdu, na ktorú má zákonný nárok v prípade, ak mu ju nevyplatí jeho (hosťujúci) zamestnávateľ, pričom dodávateľ služby má nárok na poskytnutie údajov od zahraničného (hosťujúceho) zamestnávateľa o tom, či vyslanému zamestnancovi bola poskytnutá mzda a v akej výške.    

2. Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

V zmysle novelizovaného § 122 ods. 1 Zákonníka práce sa s účinnosťou od 01.05.2018 zvyšuje suma mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, a to z 50 % na minimálne 100 %  priemerného zárobku zamestnanca.

Zvýšenie sadzby mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok reaguje na skutočnosť, že zamestnanec, ktorý musí v deň sviatku pracovať, má popri mzde za prácu vo sviatok právny nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške 50% priemerného zárobku. Naproti tomu zamestnanec, ktorý z dôvodu sviatku nemohol pracovať, dostane náhradu vo výške 100 % priemerného zárobku alebo sa mu jeho mesačná mzda nekráti.

Novelou ZP sa upravuje aj doba, kedy je možné poskytnúť zamestnancovi za prácu vo sviatok čerpanie náhradného voľna, od 01.05.2018 to budú tri kalendárne mesiace nasledujúce po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná (doterajšia úprava stanovila začiatok počítania troch mesiacov už od dňa vykonania práce vo sviatok).

3. Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu

Novela ZP priniesla do Zákonníka práce nové ustanovenia § 122a o mzdovom zvýhodnení za prácu v sobotu. Vo vzťahu k tejto novej úprave je potrebné rozlišovať dva dátumy účinnosti Novely ZP, ktoré majú vplyv na výšku mzdového zvýhodnenia:

• Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu od 01.05.2018 do 30.04.2019:
  
  Za každú hodinu práce v sobotu bude zamestnancovi patriť popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu najmenej v sume 25% minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
  
  U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 20% minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

• Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu od 01.05.2019:
  
  Od 01.05.2019 bude za každú hodinu práce v sobotu zamestnancovi patriť popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
  
  U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 45% minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Určenie začiatku soboty na pracovisku s nočnými zmenami:

V zmysle nového § 122a ods. 3 Zákonníka práce sa na pracoviskách s nočnými zmenami sobota začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.

Príklad:
Ak podľa rozvrhu zmien v pracovnom týždni prvá ranná zmena začína o 06:00 hod. ráno, tak pre účely vzniku nároku na mzdové zvýhodnenie sa sobota začína v sobotu o 06:00 hod. ráno a končí v nedeľu o 05:59 hod.

Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu tak budú mať zamestnanci, ktorí vykonávali prácu v sobotu v rannej zmene od 06:00 hod. ráno, v poobednej zmene a v nočnej zmene do 05:59 hod. ráno v nedeľu; zamestnanci, ktorí nastúpili na nočnú zmenu v piatok a pracujú aj počas „kalendárnej“ soboty nebudú mať za čas práce v sobotu od 00:00 hod. do 05:59 hod. ráno nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu.

Dohoda o zohľadnení práce v sobotu v mzde:

Dohodu o tom, že prípadná práca v sobotu bude zohľadnená v mzde zamestnanca možno uzatvoriť v pracovnej zmluve len s vedúcim zamestnancom, t.j. so zamestnancom,  ktorý je na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnený určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny (§ 9 ods. 3 Zákonníka práce). V prípade uzatvorenia takejto dohody vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu.

4. Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu:

Obdobne ako pri práci v sobotu Novela ZP priniesla do Zákonníka práce nové ustanovenia § 122b o mzdovom zvýhodnení za prácu v nedeľu. Aj v tomto prípade treba rozlišovať dva dátumy účinnosti Novely ZP, ktoré majú vplyv na výšku mzdového zvýhodnenia.

• Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu od 01.05.2018 do 30.04.2019:
  
  Za každú hodinu práce v nedeľu bude zamestnancovi patriť popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu najmenej v sume 50% minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
  
  U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 40% minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

• Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu od 01.05.2019:
  
  Od 01.05.2019 bude za každú hodinu práce v nedeľu zamestnancovi patriť popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
  
  U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 90% minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Určenie začiatku nedele na pracovisku s nočnými zmenami:

Určenie začiatku nedele na pracovisku s nočnými zmenami je upravené v § 122b ods. 3 Zákonníka práce obdobne ako pri sobote. Na pracoviskách s nočnými zmenami teda nedeľa začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.

Príklad:
Ak podľa rozvrhu zmien v pracovnom týždni prvá ranná zmena začína o 06:00 hod. ráno, tak pre účely vzniku nároku na mzdové zvýhodnenie sa nedeľa začína v nedeľu o 06:00 hod. ráno a končí v pondelok o 05:59 hod.

Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu budú mať zamestnanci, ktorí vykonávali prácu v nedeľu v rannej zmene od 06:00 hod. ráno, v poobednej zmene a v nočnej zmene do 05:59 hod. ráno v pondelok; zamestnanci, ktorí nastúpili na nočnú zmenu v sobotu a pracujú aj počas „kalendárnej“ nedele nebudú mať za čas práce v nedeľu od 00:00 hod. do 05:59 hod. ráno nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu; títo zamestnanci budú mať iba nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu sobotu (od začiatku nočnej zmeny v sobotu až do 05:59 hod. ráno v nedeľu).

Dohoda o zohľadnení práce v nedeľu v mzde:

Obdobne ako pri práci v sobotu možno dohodu o tom, že prípadná práca v nedeľu bude zohľadnená v mzde zamestnanca uzatvoriť v pracovnej zmluve len svedúcim zamestnancom, t.j. so zamestnancom,  ktorý je na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnený určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny (§ 9 ods. 3 Zákonníka práce). V prípade uzatvorenia takejto dohody vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu.

V súvislosti s novými ustanoveniami § 122a a 122b Zákonníka práce boli novelizované aj nasledujúce ustanovenia:

• § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, podľa ktorého mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a nedeľu nepatrí zamestnancovi, ktorý vykonáva domácu prácu alebo teleprácu,

• § 120 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého sa na účely zistenia výšky doplatku do sadzby minimálneho mzdového nároku z celkovej porovnávanej sumy mzdy vylučuje suma mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a v nedeľu rovnako, ako je tomu aj pri ostatných plneniach, ktoré ustanovuje Zákonník práce (napr. mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu),

• § 3 ods. 2 zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa pri výpočte doplatku dosiahnutej mzdy do sumy minimálnej mzdy mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu nezahŕňa do dosiahnutej mzdy zamestnanca.

5. Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Novela ZP zmenila aj ustanovenie § 123 ods. 1 Zákonníka práca, ktorým sa zvyšuje suma mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu. Aj vo vzťahu k tejto novej úprave je potrebné rozlišovať dva dátumy účinnosti Novely ZP, ktoré majú vplyv na výšku mzdového zvýhodnenia.

1. Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu od 01.05.2018 do 30.04.2019:
   
   Za každú hodinu nočnej práce bude zamestnancovi patriť popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie za prácu v noci najmenej v sume 30% minimálnej mzdy v eurách za hodinu a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, najmenej v sume 35% minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
   
   U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala ako nočná práca možno, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 25% minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
    
2. Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu od 01.05.2019:
   
   Za každú hodinu nočnej práce bude od 01.05.2019 zamestnancovi patriť popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie za prácu v noci najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, najmenej v sume 50% minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
   
   U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala ako nočná práca možno, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 35% minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Dohoda o zohľadnení nočnej práce v mzde:

Dohodu o tom, že prípadná nočná práca bude zohľadnená v mzde zamestnanca možno uzatvoriť v pracovnej zmluve len svedúcim zamestnancom, t.j. so zamestnancom,  ktorý je na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnený určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny (§ 9 ods. 3 Zákonníka práce). V prípade uzatvorenia takejto dohody vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu.

Ad. 2,3,4,5:

Mzdové zvýhodnenia a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Novelizáciou § 223 ods. 3 prvej vety Zákonníka práce sa za účelom zabránenia zneužívania práce tzv. dohodárov ustanovilo, že úprava mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu, nedeľu, za nočnú prácu ako aj mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce sa bude od 01.05.2018 vzťahovať aj na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd o prácach vykonávajúcich mimo pracovného pomeru.

Vo vzťahu k práci vo sviatok sa pre týchto zamestnancov (dohodárov) upravilo aj mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, podľa ktorého týmto zamestnancom patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu (§ 223 ods. 2 Zákonníka práce). Takýto osobitný postup v prípade mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, kedy sa odmena vyplácaná tzv. dohodárovi zvýši o sumu minimálnej mzdy za hodinu bol prijatý z dôvodu, že v prípade zamestnancov vykonávajúcich prácu na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nezisťuje priemerný zárobok.

Kumulácia mzdových zvýhodnení

Nakoľko Zákonník práce v súčasnom znení, ako aj v znení po Novele ZP nestanovuje žiadne pravidlo, podľa ktorého by nemohlo dôjsť ku kumulácií jednotlivých mzdových zvýhodnení, je potrebné upozorniť na to, že v prípade, ak dôjde k vzniku nároku zamestnanca na viaceré mzdové zvýhodnenia, zamestnávateľ bude povinný zamestnancovi vyplatiť všetky tieto mzdové zvýhodnenia.

Príklad:
Ak sviatok pripadne na nedeľu a zamestnanec bude v tento deň zároveň pracovať v nočnej zmene, bude mať zamestnanec od 01.05.2018 nárok tak na mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (+30%) ako aj na mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu (+50%) a aj na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (+100%). Od 01.05.2019 bude mať zamestnanec v takomto prípade nárok na mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (+40%), mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu (+100%) a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (+100%).   

6. Peňažné plnenie pri príležitosti obdobia letných dovoleniek (13. plat) a vianočných sviatkov (14. plat)

Zákonník práce v znení účinnom od 01.05.2018 v § 118 ods. 4 písm. a) definuje 13. plat ako peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek. Toto peňažné plnenie možno považovať za súčasť mzdy a berie sa do úvahy pri výpočte priemerného zárobku. Peňažné plnenie pri príležitosti obdobia letných dovoleniek je v zmysle Novely ZP dobrovoľným plnením zamestnávateľa voči zamestnancovi.

V zmysle § 130 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom od 01.05.2018 sa peňažné plnenie pri príležitosti obdobia letných dovoleniek vypláca v mesiaci jún príslušného roka, a teda musí byť zahrnuté do vyplácanej mzdy za mesiac máj.

V novelizovanom § 118 ods. 4 písm. b) Zákonník práce definuje 14. plat ako peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov. Aj toto peňažné plnenie možno považovať za súčasť mzdy a berie sa do úvahy pri výpočte priemerného zárobku. Peňažné plnenie pri príležitosti vianočných sviatkov je v zmysle Novely ZP dobrovoľným plnením zamestnávateľa voči zamestnancovi.

Peňažné plnenie pri príležitosti vianočných sviatkov sa vypláca v mesiaci december príslušného roka, a teda musí byť zahrnuté do vyplácanej mzdy za mesiac november (§ 130 ods. 2 Zákonníka práce).

7. Iné práva a povinnosti

7a. Výška základnej zložky mzdy pri zverejnení ponuky práce a uzatváraní pracovnej zmluvy

Novelou ZP bol okrem Zákonníka práce novelizovaný aj § 62 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je zamestnávateľ pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný uvádzať v ponuke aj sumu základnej zložky mzdy. V nadväznosti na túto povinnosť bol novelizovaný § 41 Zákonníka práce, podľa ktorého nesmie zamestnávateľ pri uzatváraní pracovnej zmluvy navrhnúť zamestnancovi základnú zložku mzdy v sume nižšej ako uviedol vo svojej ponuke zamestnania.

7b. Potvrdenie pri skončení pracovného pomeru a dohôd          

Pri skončení pracovného pomeru po 01.05.2018 už zamestnávateľ nebude musieť zamestnancovi vydať potvrdenie o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory v nezamestnanosti (ruší sa § 75 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce).

V § 75 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce sa ale stanovila povinnosť zamestnávateľa vydať zamestnancovi nové (dodatočné) potvrdenie o zamestnaní v prípade, že zamestnancovi nevyplatí odchodné pri skončení pracovného pomeru ale až dodatočne.

Novelou ZP bola doplnená aj povinnosť zamestnávateľa vydať pri skončení dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti zamestnancovi po 01.05.2018 potvrdenie o tom, či sa z odmeny zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať (§ 223 ods. 6 Zákonníka práce). Toto ustanovenie bolo prijaté za účelom zosúladenia povinnosti zamestnávateľa s povinnosťami vyplývajúcimi z iných osobitných predpisov (najmä § 84 Exekučného poriadku, podľa ktorého je zamestnávateľ, ktorý prijíma zamestnanca do zamestnania, povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené tým, u koho bol naposledy zamestnaný, o tom, či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech).

7c. Začiatok a trvanie dňa pracovného pokoja pri nočných zmenách

V § 95 Zákonníka práce Novela ZP upravila určenie začiatku a trvania dňa pracovného pokoja na pracoviskách s nočnými zmenami, kde sa deň pracovného pokoja začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.

Príklad:
Ak podľa rozvrhu zmien v pracovnom týždni prvá ranná zmena začína o 06:00 hod. ráno a deň pracovného pokoja je 01.05.2018, potom deň pracovného pokoja začína 01.05.2018 o 06:00 hod. ráno a končí 02.05.2018 o 05:59 hod. ráno. V prípade, ak je deň pracovného pokoja sviatok, potom nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok budú mať zamestnanci, ktorí vykonávali prácu od 01.05.2018 o 06:00 hod. ráno do 02.05.2018 o 05:59 hod. ráno; zamestnanci, ktorí nastúpili na nočnú zmenu 30.04.2018 a pracujú aj počas 01.05.2018 nebudú mať za čas práce 01.05.2018 od 00:00 hod. do 05:59 hod. ráno nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.

7d. Pracovná pohotovosť 

Novela ZP doplnila do § 96 ods. 1 Zákonníka práce možnosť nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom za podmienok ustanovených v § 94 Zákonníka práce (podmienky pre prácu v dňoch pracovného pokoja) pracovnú pohotovosť mimo pracoviska aj na dobu, počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti (bez toho, aby to malo vplyv na mzdu alebo náhradu mzdy zamestnanca za sviatok).

Uvedené ustanovenie má odstrániť legislatívnu medzeru, kedy doterajšie znenie Zákonníka práce umožňovalo dohodnúť alebo nariadiť pohotovosť len na čas mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Nový znením § 96 ods. 1 Zákonníka práce sa v nadväznosti na požiadavky praxe má umožniť režim pracovnej pohotovosti mimo pracoviska uplatniť aj na čas, kedy zamestnanec nepracuje z dôvodu, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň (a zamestnancovi patrí mzda alebo náhrada mzdy).

Nároky zamestnanca počas sviatku nariadením alebo dojednaním pohotovosti nezanikajú, t.j. zamestnanec má nárok na mzdu alebo náhradu mzdy za sviatok popri náhrade za pracovnú pohotovosť.

7e. Vyplatenie mzdy za prácu nadčas  

Novela ZP doplnila do § 121 ods. 4 a 5 Zákonníka práce možnosť výnimočne dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, že dosiahnutá mzda za prácu nadčas sa zúčtuje až za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, pričom v prípade ak je takáto dohoda uzatvorená a ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno za prácu nadčas ani v lehote 4 mesiacov, zamestnancovi sa vyplatí tak mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas ako aj dosiahnutá mzda za prácu nadčas.

Predmetné ustanovenie bolo do Zákonníka práce doplnené z dôvodu požiadaviek praxe, kedy sa zamestnancovi v mesiaci výkonu práce nadčas vyplatila tak mzda za prácu vykonanú podľa rozvrhu pracovného času ako aj mzda za prácu nadčas, pričom mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas bolo „zadržané“ do času, kým ho zamestnávateľ zamestnancovi nevyplatil z dôvodu, že si zamestnanec nevyčerpal náhradné voľno za prácu nadčas, resp. kým na mzdové zvýhodnenie zamestnanec nestratil nárok z dôvodu čerpania náhradného voľna. Novelizovaným ustanovením sa má zamestnancom umožniť finančne preklenúť obdobie, kedy na základe dohody o čerpaní náhradného voľna čerpajú toto inak neplatené voľno za hodiny práce nadčas naakumulované za dlhšie obdobie.

V prípade dohody podľa § 121 ods. 4 Zákonníka práce v kolektívnej alebo pracovnej zmluve tak bude zamestnávateľ môcť „zadržať“ okrem mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas aj dosiahnutú mzdu za prácu nadčas a následne zamestnancovi túto „zadržanú“ mzdu vyplatiť v čase, kedy dôjde k reálnemu čerpaniu inak neplateného náhradného voľna za prácu nadčas (resp. v prípade ak sa náhradné voľno čerpať nebude, tak spolu so „zadržaným“ mzdovým zvýhodnením za prácu nadčas).

V nadväznosti na vyššie uvedenú zmenu § 121 ods. 4 Zákonníka práce sa s cieľom zabrániť neodôvodnenému skresleniu zisteného priemerného zárobku zamestnanca mení aj posudzovanie priemerného zárobku podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého sa doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná na výplatu podľa novelizovaného § 121 ods. 4 poslednej vety Zákonníka práce, započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná na výplatu, t.j. ak zamestnávateľ „zadrží“ zamestnancovi mzdu za prácu nadčas a vyplatí mu ju až v čase čerpania náhradného voľna (resp. spolu so „zadržaným“ mzdovým zvýhodnením v prípade, ak si zamestnanec náhradné voľno nevyčerpá), takto vyplatená mzda sa pre účely zistenia priemerného zárobku započíta do obdobia kedy bola zamestnancovi vyplatená (teda nie do obdobia kedy zamestnanec odpracoval prácu nadčas a túto mzdu za prácu nadčas dosiahol).

7f. Normovanie práce  

Novela ZP priniesla aj zmeny vo vzťahu k normovaniu práce, kedy sa prvá veta § 133 ods. 1 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ môže určiť normy spotreby práce“ od 01.05.2018 mení a po zmene znie: „Zamestnávateľ môže zavádzať alebo meniť už zavedené normy spotreby práce len na základe objektívneho posúdenia požadovaného množstva práce a pracovného tempa zamestnanca.“

Uvedená zmena bola prijatá z dôvodu, že niektorí zamestnávatelia vystavujú zamestnancov neprimerane vysokým pracovným tempám a uplatňujú normy spotreby práce bez akýchkoľvek podkladov. Od 01.05.2018 bude zamestnávateľ môcť zavádzať len normy spotreby práce, spracované na základe objektívnych meraní a analýz požadovaného množstva práce a z neho vyplývajúceho pracovného tempa zamestnanca.

Pri normovaní práce zároveň zamestnávateľ nesmie uplatňovať normy spotreby práce, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov (§ 133 ods. 4 Zákonníka práce). Toto ustanovenie nadväzuje na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. t) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého zamestnávateľ nesmie pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, uplatňovať taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mohol mať za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov; práca podľa noriem spotrieb práce (bez ohľadu na spôsob odmeňovania zamestnancov), vyžadujúcich zvýšené pracovné tempo totiž môže zvyšovať riziko vzniku pracovného úrazu.

7g. Úprava limitu počtu dní a hodín na zisťovanie priemerného zárobku

Od 01.05.2018 sa mení počet dní a hodín, pri ktorom sa namiesto pravdepodobného zárobku bude zisťovať priemerný zárobok. Novela ZP ustanovila, že pravdepodobný zárobok sa bude namiesto priemerného zárobku používať ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní (predtým 22 dní) alebo 168 hodín (predtým 170 hodín). Nezmenené zostáva, že pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol (134 ods. 3 Zákonníka práce).     

Uvedenou úpravou sa limit na posudzovanie priemerného zárobku v dňoch zosúladí s limitmi uvádzanými v Zákonníku práce v časti o dovolenke (najmä v § 105 o dovolenke za odpracované dni, § 106 ods. 1 o dodatkovej dovolenke, pri krátení dovolenky podľa § 109 ods. 1 alebo ods. 5).

Úprava limitu v hodinách zodpovedá 21 pracovným dňom pri ustanovenom pracovnom čase 40 hodín týždenne.

7h. Zaokrúhľovanie finančných príspevkov na stravovanie zamestnancov

V § 152 ods. 3 Zákonníka práce sa v nadväznosti na potreby praxe upravilo zaokrúhlenie príspevku zamestnávateľa na každé jedlo v prípade, ak vypočítaný percentuálny podiel predstavuje číslo vyjadrené na zlomky centov. Takýto príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Spôsob zaokrúhľovania v prospech zamestnanca sa týka aj výšky finančného príspevku podľa § 152 ods. 6 a 7 Zákonníka práce (poskytnutie finančného príspevku na stravovanie v prípade, ak nie je možné zabezpečiť stravovanie zo strany zamestnávateľa z dôvodu, že to vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku, alebo zo zdravotných dôvodov zamestnanca, resp. v prípade domácej práce a telepráce).

Príklad:
Podľa Opatrenia MPSVR SR č. 309/2016 Z. z. stravné v časovom pásme 5 až 12 hodín predstavuje 4,50 eura. Ak zamestnávateľ chce poskytovať príspevok v maximálnej výške 55 % z tejto sumy, čo predstavuje 2,475 eura, po tejto úprave bude môcť poskytnúť príspevok v sume 2,48 eura.

Vo Zvolene 23.03.2018